Poznáte Veganuary?

Poznáte výzvu Veganuary?

Mesačná kampaň odštartovala nový rok tým, že povzbudila ľudí, aby sa celý január stali vegánmi pre svoje zdravie a planétu.

Veganuary nie je len pre hardcore vegánov. Zúčastňujú sa jej aj bežní mäsožraví jedinci. V minulom roku viac ako polovica účastníkov pri zložení sľubu stále jedla živočíšne produkty. 

Ale aké sú konkrétne výhody? Je mesiac naozaj dostatočný čas na zlepšenie zdravia alebo zníženie uhlíkovej stopy?

ZDRAVIE:

Vegánska strava má svoje výhody. Niektoré z najbežnejších správ zahŕňajú:

- stratu hmotnosti

- zníženie hladiny cholesterolu a cukru v krvi

- zlepšenie trávenia

- čistejšia pleť

Len pre zaujímavosť: v roku 2015 WHO’s International Agency for Research on Cancer zaradila spracované mäso na svoj zoznam karcinogénov. 

Odvtedy množstvo údajov naďalej potvrdzuje súvislosť medzi mäsom a zdravotnými rizikami. Minulý rok v lete vedci zistili, že biele mäso ovplyvňuje cholesterol rovnako ako červené mäso.

Na druhej strane zvýšenie rastlinných bielkovín a vlákniny vykazuje dlhodobé zdravotné výhody.

Environmentálne výhody vegánstva:
Zatiaľ čo zdravotné prínosy vegánstva môže byť ťažšie vypočítať, prínosy pre životné prostredie sú pomerne jednoduché.
Podľa webovej stránky The Vegan Calculator  mesiac na vegánskej strave ušetrí:
125 000 litrov vody
900 metrov štvorcových lesa
544 kg obilia
272 kg CO2
30 zvierat

Živočíšna výroba je zodpovedná za najmenej 18 percent všetkých globálnych emisií skleníkových plynov. To je viac ako všetky odvetvia dopravy dohromady. Pokiaľ ide o CO2, hospodárske zvieratá produkujú 51 percent všetkých emisií CO2 na celom svete, približne 32 miliárd ton.

Podľa štúdie publikovanej v časopise Science v roku 2020 sú potrebné drastické opatrenia, aby sme mali „akúkoľvek nádej“ na splnenie cieľov Parížskej dohody.
„Aj keby sa emisie fosílnych palív okamžite odstránili, samotné emisie z globálneho potravinového systému by znemožnili obmedziť otepľovanie na 1,5°C a sťažili by aj dosiahnutie cieľa 2°C." Ak teda chceme splniť ciele Parížskej dohody, sú potrebné veľké zmeny v spôsobe výroby potravín.“